Hospodárenie, ktoré mení krajinu
E-mail využijeme, keď bude potrebná vaša pomoc, napríklad pri zbere podpisov pod petíciu alebo hromadné pripomienky.
Budúcnosť krajiny je v rukách hospodárov
Tisíce poľnohospodárov sa každý deň starajú takmer o polovicu územia Slovenska. Na poliach, lúkach a pasienkoch sa popri produkcii potravín rozhoduje aj o budúcnosti našej krajiny – o tom, ako bude vyzerať, či sa do nej vráti druhová pestrosť, opeľovače, vtáctvo, voda a zdravšia pôda a či v nej nájdu priestor na prežitie aj tie najvzácnejšie druhy.
Poľnohospodári môžu byť súčasťou zmeny – a mnohí z nich už aj sú. Na svojich poliach vytvorili biopásy, úhory a zaviedli ďalšie opatrenia, ku ktorým ich motivuje podpora zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky za hospodárenie šetrnejšie k prírode. Tieto osvedčené opatrenia už dnes pomáhajú prírode a môžu byť prínosom aj pre samotných farmárov.
Teraz je pred nami ďalší krok. Potrebujeme krajinu, ktorá zadržiava vodu, odoláva suchu a vytvára priestor pre život vo všetkých jeho podobách – pre rastliny, živočíchy aj ľudí, ktorí na nej hospodária. Hospodárenie, ktoré nadväzuje na národné tradície, akou je pasienkárstvo, nie je krokom späť. Naopak, je to cesta k odolnejšej a pestrejšej krajine, v ktorej poľnohospodári produkujú zdravé potraviny.
Farmári a príroda ukazujú, že to funguje
Práve teraz sa rozhoduje o podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Jej pravidlá určia, ako bude vyzerať naša krajina v najbližších rokoch – aké prístupy na poliach bude Slovensko podporovať, do akého spôsobu hospodárenia sa farmárom oplatí zapojiť a aký priestor dostanú opatrenia, ktoré prinášajú život, pestrosť, odolnosť, produkciu zdravých potravín či podporu tradičného využívania našej krajiny.
Je dôležité zachovať opatrenia, ktoré už dnes prinášajú preukázateľné výsledky, napríklad biopásy. Na miestach, kde vznikli, sa výrazne zvýšil výskyt opeľovačov, drobnej zveri či vtáctva. Vďaka monitoringu vieme, že biopásy obýva až trikrát viac vtáctva a dokonca až 40-násobne viac hmyzu ako okolité polia! Poľovníci zároveň odhadujú, že početnosť drobnej zveri vďaka biopásom vzrástla o 10 až 30 %.
Dnes navyše máme príležitosť rozšíriť podporu o ďalšie opatrenia, ktoré naša krajina potrebuje, ktoré farmári vedia a chcú realizovať a ktorých podporu zo strany štátu dlhodobo očakáva aj široká verejnosť. Patrí medzi ne citlivá obnova opustených území, takzvaných bielych plôch, alebo podpora návratu pastvy do slovenských nížin aj hôr. Nastavme podporu pre poľnohospodárov tak, aby sa zodpovedné hospodárenie oplatilo – krajine, prírode, spoločnosti aj samotným poľnohospodárom.
Hospodárenie, ktoré uzdravuje krajinu, potrebuje férové pravidlá a podporu. Práve teraz sa rozhoduje, či ju naozaj dostane.
O čo nám ide?
V kampani Pestrá krajina a nadväzujúcich aktivitách presadzujeme, aby štát vyčlenil pre poľnohospodárov minimálne rovnakú podporu na udržateľné hospodárenie, akú poskytuje v rokoch 2023 až 2027. Len tak zachováme pozitívne výsledky biopásov a ďalších opatrení a posilníme odolnosť slovenskej poľnohospodárskej krajiny voči suchu, zmenám klímy či strate biodiverzity. Preto podporujeme opatrenia, ktoré prinášajú viac opeľovačov, drobnej zveri a vzácnych druhov vtákov a zlepšujú zdravie pôdy.
Zároveň presadzujeme pokračovanie osvedčených spôsobov prírode blízkeho hospodárenia. Podporujeme zapájanie poľnohospodárov do ekoschém, agroenvironmentálnych a ďalších opatrení, ktoré vytvárajú podmienky na rozvoj vidieka a ochranu prírody. Rovnako presadzujeme zachovanie financovania lesnícko-environmentálnych a klimatických opatrení na ochranu lesov.
Presadzujeme tiež riešenia dlhodobo zanedbávaných problémov slovenského poľnohospodárstva, najmä podporu návratu pastvy do krajiny a citlivej obnovy opustených, tzv. bielych plôch.
10 krokov pre pestrú krajinu, ktoré presadzujeme:
Spravodlivé odmeňovanie farmárov
Podpora pre farmárov hospodáriacich udržateľne musí byť motivačná, nielen kompenzačná
Agroekológia ako základ
Je potrebná širšia podpora udržateľných poľnohospodárskych praktík, ako sú pestrejšie osevné plány, integrovaný manažment škodcov atď.
Rozmanitosť krajiny
Postupy vytvárajúce priestor pre prírodu by mali pokryť aspoň 10 % poľnohospodárskej pôdy
Oživenie opustených lúk a pasienkov
Požadujeme citlivé obnovenie obhospodarovania na zarastajúcich cenných biotopoch
Udržateľné hospodárenie na trávnych porastoch
Je potrebná efektívnejšia podpora extenzívnej pastvy a šetrných metód kosenia
Agrolesnícke systémy
Integrácia drevín do poľnohospodárskej produkcie je dôležitá pre biodiverzitu a adaptáciu na zmenu klímy
Starostlivosť o pôdu
Podporujeme regeneratívne postupy na zlepšovanie kvality, úrodnosti a odolnosti pôdy
Aktívna reakcia na klimatickú zmenu
Adaptačné a mitigačné opatrenia, ktoré zvýšia odolnosť a bezpečnosť poľnohospodárskej produkcie sú nevyhnutnosťou už dnes
Zachovanie tradícií
Podporujeme ochranu tradičného rázu krajiny, lokálnych odrôd a plemien
Lokálna produkcia
Podporujeme skrátenie dodávateľských reťazcov a zlepšenie dostupnosti lokálnych potravín
Viac informácií si môžete prečítať v našej Vízii pre pestrú krajinu
E-mail využijeme, keď bude potrebná vaša pomoc, napríklad pri zbere podpisov pod petíciu alebo hromadné pripomienky.
Čo môžeme spraviť pre pestrú krajinu?
Pastva v nížinách - explózia života
Keď sa povie pastva, väčšina ľudí si predstaví lúky a salaše s ovcami vysoko v horách. Pasenie hospodárskych zvierat však po stáročia patrilo aj do slovenských nížin. Kravy, kone či ovce boli prirodzenou súčasťou našej krajiny. Spásaním porastov, zošľapávaním pôdy a šírením semien vytvárali pestrú mozaiku otvorených miest, nízkych a vyšších porastov a kvitnúcich bylín. Takéto pestré prostredie poskytovalo ideálne podmienky svetlomilným rastlinám a spolu s nimi aj množstvu hmyzu, vtákom a ďalším živočíchom.
V priebehu minulého storočia však pastva zo slovenských nížin zmizla. Pasienky nahradili veľké lány polí a spolu s nimi sa z krajiny vytratili tradičné plemená aj časť života, ktorý bol na pastvu odkázaný. Od 80. rokov navyše na Slovensku ubudlo približne 1,5 milióna kráv, koní a oviec. S ich úbytkom začali miznúť aj mnohé, dovtedy bežné druhy, ako syseľ pasienkový, krakľa belasá, sokol kobcovitý či dudok chochlatý.
Skúsenosti z miest, kde sa pastva zachovala alebo kam sa vďaka ochranárskym projektom vrátila ukazujú, že hospodárske zvieratá dokážu priniesť doslova explóziu života. Rýchlo pribúdajú rastliny, hmyz či vtáky a vracajú sa aj druhy, ktoré z mnohých oblastí už vymizli, napríklad pestrofarebná krakľa belasá – jeden zo symbolov zdravej poľnohospodárskej krajiny.
Návrat pastvy do krajiny pritom neprináša úžitok len prírode. Prospech z nej majú aj samotní poľnohospodári. Pasienky pomáhajú zlepšovať kvalitu pôdy a umožňujú produkciu kvalitnejších a chutnejších lokálnych potravín ako pri stajňovom chove. Zvieratá na pastve žijú kvalitne a prosperujú.
Prínosy pastvy však siahajú ešte ďalej. Otvorená krajina so stádami zvierat patrí k typickému obrazu slovenského vidieka a vytvára atraktívne prostredie na oddych, pozorovanie prírody či rozvoj šetrného turizmu. Ak chceme živšiu, pestrejšiu a odolnejšiu krajinu, potrebujeme vytvárať podmienky pre to, aby sa hospodárske zvieratá, vrátane ohrozených plemien, mohli vrátiť na pasienky. Dôležitú úlohu v tom zohráva podpora pre farmárov v rámci poľnohospodárskej politiky, ktorá ich môže k obnove pastvy účinne motivovať.
Obnova opustených bielych plôch - príležitosť pre farmárov aj krajinu
Biele plochy sú pojem, o ktorom väčšina ľudí nikdy nepočula. Napriek tomu, že okolo nich prechádzame zrejme pri každom pobyte v prírode, počas cesty autom alebo vlakom. Sú to miesta, ktoré sú v katastri stále zapísané ako poľnohospodárska pôda, no v skutočnosti na nich už dlhé roky nikto nehospodári. Postupne zarastajú náletovými krovinami a stromami, krajina stráca svoj pôvodný, otvorený charakter.
Na Slovensku zaberajú biele plochy približne 300 000 hektárov pôdy – územie porovnateľné s viac ako dvoma tretinami Trnavského kraja. Ak k nim pripočítame aj ďalšie obhospodarovateľné, no dnes nevyužívané pozemky, ide až o šestinu nášho poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Je to obrovský priestor, ktorý by pri šetrnej obnove starostlivo vybranej časti bielych plôch, mohol opäť prinášať všestranný úžitok – podporovať farmárov, oživovať vidiek a vytvárať podmienky pre návrat pestrej a odolnejšej krajiny.
Keď sa na bielych plochách prestane hospodáriť, príroda sa postupne mení. Miesta, ktoré boli kedysi otvorené a presvetlené, začínajú zarastať krovinami a stromami. Mnohé rastliny, včely, motýle aj vtáky sú však viazané práve na dostatok svetla a otvorené lúky či pasienky. Ako dreviny postupne získavajú prevahu, tieto druhy strácajú priestor na život a z krajiny postupne miznú.
Citlivá obnova bielych plôch predstavuje jednu z najväčších príležitostí na návrat života do poľnohospodárskej krajiny. Ukazuje, že záujmy prírody a poľnohospodárov nemusia stáť proti sebe. Na miestach, ktoré boli dlhé roky opustené, môžu opäť vzniknúť druhovo pestré lúky, pasienky, pasienkové lesy či tradičné ovocné sady. Farmárom zároveň prinesú novú pôdu na hospodárenie a rozvoj ich fariem. Ak budú pravidlá a podpora nastavené rozumne, obnova bielych plôch môže súčasne podporiť produkciu potravín, ochranu prírody aj rozvoj vidieka. Práve preto by mala byť súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027.
Biopásy – dlhé ako “diaľnica” z Bratislavy do New Yorku
Na miestach, kde boli predtým len rozsiahle monokultúrne polia, vznikli biopásy plné kvitnúcich bylín, opeľovačov a úkrytov pre drobnú zver. Od roku 2023 ich vytvorili farmári na Slovensku viac ako 7 000 kilometrov. To je približne vzdialenosť z Bratislavy do New Yorku! V poľnohospodárskej krajine tak vznikla sieť zelených “diaľnic” (biokoridorov), kde motýle, včely či vtáky nachádzajú potravu, úkryt aj priestor na život.
Biopásy nie sú len dobrý nápad na papieri. Prinášajú merateľné výsledky. Počas troch rokov monitoringu sme v nich zaznamenali až 68 druhov vtákov, výrazne viac ako na okolitých poliach. Najväčší úžitok prinášajú druhom, ktoré z našej poľnohospodárskej krajiny dlhodobo miznú – napríklad škovránkovi poľnému, trasochvostovi žltému, pŕhľaviarovi čiernohlavému, jarabici poľnej či dnes už vzácnemu dropovi veľkému.
Skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že keď majú farmári jasné pravidlá, primeranú podporu a zmysluplne nastavené podmienky, dokážu svojou prácou obnovovať pestrosť v poľnohospodárskej krajine. Biopásy nepomáhajú len vtákom. Poskytujú potravu a priestor opeľovačom, ďalšiemu hmyzu, drobnej zveri aj prirodzeným nepriateľom škodcov. Viaceré zahraničné výskumy dokonca preukázali, že na plochách priľahlých k biopásom sa farmárom zvyšuje úroda.
Vďaka biopásom sa teda do veľkých polí vracia pestrosť a krajina sa stáva odolnejšou. To prospieva nielen prírode, ale vytvára aj lepšie podmienky pre stabilnú produkciu potravín. Zároveň ide o krok, ktorý pomáha napraviť neblahé dedičstvo kolektivizácie. Rozoraním medzí počas socializmu totiž vznikli rozsiahle lány, v dôsledku čoho malo Slovensko až do roku 2022 najväčšiu priemernú rozlohu pôdnych blokov v EÚ. Práve preto je dôležité, aby podpora biopásov a ďalších prírode blízkych opatrení pokračovala aj po roku 2027.
Hodnoty, ktoré tvoria farmári - Ako ďalej?
Každé dobré opatrenie pre prírodu samo osebe pomáha. Skutočnú zmenu však prináša až ich kombinácia. Práve prepojenie rôznych prírode blízkych spôsobov hospodárenia posilňuje odolnosť krajiny voči suchu, extrémom počasia aj zhoršujúcej sa kvalite pôdy. Odolnejšia krajina znamená stabilnejšie poľnohospodárstvo, bezpečnejšiu produkciu potravín a zdravšie prostredie pre život nás všetkých.
Na zdravej pôde sme závislí viac, než si uvedomujeme. Je základom produkcie potravín, ovplyvňuje množstvo vody v krajine aj jej odolnosť voči suchu. Pôda však nie je nevyčerpateľný zdroj. Ak má zostať úrodná aj pre budúce generácie, treba sa o ňu starať spôsobmi, ktoré jej dávajú priestor na obnovu, namiesto toho, aby ju rýchlo vyčerpávali. Preto je dôležité podporovať šetrné a regeneratívne spôsoby hospodárenia, ktoré obnovujú jej úrodnosť a chránia ju aj pre budúce generácie.
Ak si chceme aj o desaťročia užívať rozkvitnuté lúky, potešiť sa zo spevu škovránkov či obdivovať pestrofarebné motýle, bzučiace včely, potrebujeme hospodáriť tak, aby v krajine zostal priestor pre čo najviac druhov rastlín a živočíchov. Šetrné kosenie, ponechávanie časti porastov dočasne nepokosených a pastva vytvárajú vhodné podmienky pre opeľovače, vtáky aj množstvo ďalších druhov. Farmári majú kľúčovú úlohu pri obnovení pastvy a zachovaní lúk ktoré patrí k nášmu najcennejšiemu prírodnému aj kultúrnemu dedičstvu.
Agroekológia ukazuje, že príroda môže byť pre farmárov cenným partnerom. Využíva prirodzené procesy na podporu hospodárenia – pestrejšie osevné postupy, viac ovocia a zeleniny na poliach, viac priestoru pre opeľovače a prirodzené predátori škodcov, lepšie prepojenie polí, lúk a krajinných prvkov či šetrnejšie využívanie pôdy. Výsledkom sú odolnejšie farmy aj životaschopnejšia krajina.
Poľnohospodári neprodukujú len potraviny. Zodpovednou prácou vytvárajú hodnoty, z ktorých čerpá celá spoločnosť – zdravú pôdu, krajinu, ktorá lepšie zadržiava vodu, priestor pre prírodu aj živý vidiek. Ak chceme, aby sa takéto spôsoby hospodárenia rozširovali, musia byť farmári za túto prácu spravodlivo a motivačne odmeňovaní. Zároveň potrebujeme vytvárať podmienky, aby sa im oplatilo hospodáriť a prinášať na naše stoly kvalitné lokálne potraviny aj v budúcnosti. Práve preto potrebujeme Spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá bude po roku 2027 ešte viac podporovať hospodárenie prospievajúce farmárom, prírode aj celej spoločnosti.